Island

Pokoj, vďačnosť, malosť. Tieto slová mi celý čas vírili hlavou. Krajina, ktorá ma dostala čistým minimalizmom a neskutočnými výhľadmi kdekoľvek sme odbočili.
I keď až tak často sme neodbáčali. Vznikla tu hláška “na kruhovom rovno”, keďže takmer na každý výlet sme šli prevažne jedným smerom, jednou cestou a so zapnutým tempomatom. Ťažká pohodička a čas na obzeranie sa počas cesty.

Prileteli sme z Katowic už po tme. Na letisku nás čakal s tabuľkou človek z požičovne áut, zaviezol nás pár minút od letiska a tam sme len podpísali papiere a dostali auto. Do hodinky sme už boli na našej chatke číslo tri v Moar Guesthouse, neďaleko mestečka Akranes.

Plán na prvý deň výletu bol taký islandský must-see Golden circle. Prvá zastávka Národný park Pingvellir. Práve tu je jedno z miest, kde vidieť ako sa stretávajú dve tektonické platne – americká a európska. Boli sme tam začiatkom marca, takže sme vychytali slnečné a relatívne teplé počasie.

Druhou zastávkou bol Gejzír, ktorý sme mohli vidieť každých pár minút. Treťou zastávkou boli ikonické vodopády Gullfoss a toto miesto je jednoznačne must-see. Všetky tieto miesta, ktoré sme prešli v prvý deň sú obľúbené turistami, a tak všade bolo plno. Na fotkách to tak nevyzerá, ale to je umenie načasovania.:)

Druhý deň sme sa vybrali viac na sever, mimo turistov a civilizácie. Miestami sme mali pocit, že aj mimo planéty, keďže niektoré miesta boli pusté, kopce a krátery striedali kamene s machom a všade bola hustá hmla. Zaparkovali sme blízko jednej z viacerých black sand pláží. Piesok bol čierny, vonku bol mínus, fúkal šialený vietor a napriek tomu atmosféra a pocit z miesta bol nádherný. Sami na kilometrovej pláži posiatej čiernym pieskom a miestami farebnýmu mušľami.

Cestou ďalej sme sa zastavili na malom parkovisku, kde bolo jedno, či dve autá. Kovové schody viedli až na vrchol krátera Saxhóll. Skvelý zážitok a pritom k nemu viedla úzka cestička, bez akejkoľvek tabule, len s malou šípkou a názvom. To mi na Islande učarovalo najviac – to množstvo pokladov, ktoré si každý mohol nájsť sám, nestretol tam takmer nikoho a nikde neplatil vstupné.

Ďalšia odbočka smerovala na nádherný výhľad Lóndrangar. Celý tento druhý deň už naozaj naberal atmosféru z Game of Thrones, ktoré sa naozaj natáčalo na Islande, aj keď nie priamo tu.

Aurora Borealis. Dôvod, pre ktorý vlastne celý tento výlet začal. Môj sen vidieť polárnu žiaru. Prvé dve noci sme mali zamračené, no tretia noc mala byť jasná. Na to, aby bolo možné pozorovať polárnu žiaru musí byť jasná obloha a tiež dobrý KP index. My sme mali 4/9, takže šance neboli vysoké. Nechceli sme nechať nič na náhodu, tak sme si bookli štvorhodinový autobusový zájazd z Reykjaviku s miestnymi sprievodcami. Zaviedli nás mimo mesta a tam sme vyše hodili čakali v strašnej zime. Nakoniec sa však objavila. Čakanie stálo za to, zima stála za to, všetky peniaze za to stáli. Keď sme sa vrátili na chatku, už keď sme vystúpili z auta, videla som, že začína znova. Tak sme si ju pozreli ešte raz, z pohodlia našej chatky.

Posledný deň sme si dali skôr relaxačný, hneď ráno sme zamierili do Modrej lagúny, kde sme sa kúpali v 38°C vode, užívali si drinky priamo v lagúne a tiež sme dostali masku na tvár z liečivých minerálov z lagúny. Lístky sem sme mali kúpené už týždeň vopred cez getyourguide. Zážitok veľmi príjemný, avšak je to skôr mainstreamové lákadlo pre turistov.

V Modrej lagúne je odporúčané kúpanie dve hodiny, a tak sme šli po dvoch hodinách ďalej smerom na juh ostrova. Všetky odporúčané a na mape vyznačené miesta sú krásne, ale niekedy stačilo zájsť do rybárskeho mestečka, dať si „catch of the day“ na obed, či prejsť sa k majáku a každé také miesto bolo rovnako čarovné.

Ešte sme zašli na ďalšie miesto, kde je vidieť stretávanie dvoch tektonických platní ale tu sú prepojené mostom. Keďže sme mali večer odlietať, zastavili sme sa ešte pri dvoch majákoch, užili si výhľad na oceán a dokonalú prírodu všade naokolo.

Top veci, pre ktoré som sa zaľúbila do Islandu:

• Všadeprítomný minimalizmus. Aj v hlavnom meste takmer nevidieť bilboardy ani žiaden iný vizuálny smog.

• Flegmatické otváracie hodiny, kde potraviny otvárajú o desiatej a večer po šiestej sme len ťažko našli niečo otvorené. Toto tiež odráža islandskú pohodu a úroveň.

• Žiadni predavači či iní otravovači kdekoľvek, ani na turisticky rušných miestach, samoobslužné benzínky a miesta, kde sme nestreli absolútne nikoho – Island je prakticky raj pre introvertov.:))